slnecnica

dnesne ráno, ako každý pracovný deň...

tá istá cesta, skoro stále tí istí ľudia...

 ale tento nie, na lavicke pri detskom pieskovisku sedel mierne unavený mladý muž...

nie bezdomovec, veru nie, tažkú hlavu prevaľoval ako výčitky z boka na bok, pohľad do blba...

pristavili sa pri nom policajti, postavil sa, tackal.... nieco mu vypadlo, dvíhal to... skoro spadol...

kontrolovali mu doklady... neviem čo hovorili...

odišli od neho... a on sa valčikovým krokom plýžil po chodníku-nechodníku...

šiel z neho strach... spadne nespadne...

kráčala som si dalej a pozorovala, kam smeruje...

ľudia, on šiel do krčmy, jeho valčíkové intermedzo chodník-trávnik tak bol spečatený...

aj takéto je čakanie na vianoce...

bože daj aby bolo po nich!