slnecnica

Pivnica má svoje tajomstvá. Vie o nich, a preto tam rada chodí a prehrabáva sa v starých barabizniach. V hube drží baterku aby videla čo-to v tej neskutočnej rozhavkanej tme. Tu v tejto starej krabici to predsa musí byť. Čo to vlastne hľadá? Ale staré kalendáre, ten obrázok nosí v hlave... Hej bolo to také zaujímavé prelínanie skutocnosti a sna...uprostred jazera stala dievčina vo vode a v stromoch okolitych vrcholcoch sa čneli akoby kostolné veže...pôsobivé farby tmavomodré, zamatové, nebovo a bledomodré, v silnom kontraste so zelenými vrcholkami stromov a veží...toto už predsa videla v tom kalendariku z roku....oj, keby len vedela z ktorého...celá popletená prehadzovala krabice...chvatom akoby jej to mal niekto ukradnuť prave v tejto chvíli...sebec...pošmykla sa a skĺzla z poličky, stiahla na seba vrchnú časť krabice, smiešne sa vytrela na zem, baterka jej vypadla z huby a rosypala sa tiež...náhle nastala tmavomodrá tma...tresk...tma a jej brechot taky hrozivý...fajne si narazila pritom hlavu...do kelu, to bude hrča...brechot tmy sa jej vysmieval a ona si prvý krát uvedomila, že vlastne nehľadá obrázok, že potrebovala pocítiť ten strach z tmy, bolesť v hlave, že zasa prestrelila a potrebuje oprášiť spomienky z dectva... Tu teda treba urobiť poriadok. Poriadok v pivnici a potom...Našmátrala hmatom baterku...niečo sa v nej pototo a už vôbec nesvieti. Aká úžasná je tá tma. Pomaly sa vyjasnieva...oči aj niečo vidia...

Veď toto sa jej už raz v detstve stalo, presne takto spadla a presne takto stratila orientaciu aj smer...vtedy ostala bez dychu, vtedy, v tom detstve prvý krát umrela, tiež si buchla hlavu a všetko okolo sa rozbrechalo. Vtedy jej prišli na pomoc, prihovárali sa jej hlasy starého otca, brata, počula pišťať aj starú mamu..."tá sa polámala"... "ale kieho"... "to sa len zdrúzgala a má otlčenú gebuľu"..."nič jej nie je, zasa to na nás hrá"..."herečka je to vychcaná...!"..."ešte dýcha"

nič nepochopili, polámali jej sny...déja vu...