nehovorí len stráži pokoj , sleduje cas v sebe a v nás...
kiež by som mala jej pokoru.
Dokáže ustáť vietor, je vdačná každej kvapke z neba. Tesi sa za slnečného dňa a hlavne vie mlčať.
Bolo by to zvláštne a veru zaujímavé, keby sa raz aspon jedinký raz dali stromy do debaty. Chcem byt pritom. Budu si šuškať vsetky svoje tajomstvá, všetky neduhy,ktoré ich trápia...
Vrba stoji ticho, pokorne a hrdo aj ked z nej lamu konáre, je jednoducho odolná voči zlu.
A hlavne vie všetko ustáť, málo čo ju zlomí, hádam len sekera a píla v ludských rukách...
ked strom mlčí v sebe , je to niečo vzácne...a pritom kolko ludských životov prežije...
To dennodenne prechádzam okolo jednej, velmi zvláštnej, je vlastne taka asi 3m vysoká...
hrubý stoceny kmen, sama jazva, orezané kmene, ttá si musela veľa zlého odžiť...dá sa celá objať... Celú zimu sa tam skrúcala, vôbec nevyzerala, že sa vzchopí a preberie, bola akoby mrtva...a je tu jar, blikblik slnko, teplo a v tej trojmetrovej výške vyrazili mladučké konáriky... dobre to vyzerá, chystám si ju odfotiť, každý deň pozerám odkiaľ by to bolo dobré, nenachádzam stále ten správny uhol pohľadu...ked ho nájdem, potom urobím experiment...potom si tú starú pamätlivú a tichučkú krásavicu zvečním... boh jej žehnaj ešte ...boh jej žehnaj!
Komentáre
a šumí...
a slnecnica