práve teraz v tomto okamihu sa prevraciaš vo svojej posteli na druhú stranu a snívaš si svoj sen...
zabudneš naň v okamihu, keď sa prebudíš...
ale ja viem, že práve v tejto chvíli, práve v tomto okamihu myslím na to ako spíš a naše nočné putovanie snom si neodpustím...
aj ked je sen nepolapitelný , práve teraz v tejto chvíli ten sen prilieta ku mne a stáva sa hmotným, takým hmotným polapiteľným
ten sen priletel ku mne ako vrana , na moje okno si stažka sadla a chce mi povedat tak nezrozumitelne jasne , ano tomu slová nevie nájst, ale len kráka a kráka slovo za slovom splieta a splieta
snažím sa rospoznať každé nezrozumitelné slovko krákajuce do tmy, snažím sa vnoriť medzi každú medzeru medzi krákaním.... to ticho medzi tým si TY
predýchavam tie hrozné tichá, ktoré slepo mlčia...
sústreďujem sa a viem, že to vlastne nie je , je len v sne a nie sú to len slová sú to hlavne tichá...
práve teraz a v tejto chvíli, ked sa prevraciaš vo svojej posteli na druhú stranu, aby si dosníval svoj sen...mám sto chutí pohladit tvoju tvár a pošepkat , len spi, som tu, práve teraz a v tejto chvíli
príde ráno, slnečné lúče urobia za mna tú službu, pošteklia ta, pohladia, v tom okamihu zabudneš na tento sen, čo priletel sem a narobil tolko medzier medzi slepým mlčaním
Komentáre
peknučké, aj keď (pre mňa) nie vždy zrozumiteľné slová...
mne osobne sa
vela slov je nezrozumitelnych
slnečnica, aj keď si svoje slová nepísala ako posolstvo...
:))) to je vynimočné
... si nevedela, že hogo je...