slnecnica

  V nemocnici to vrelo...výstrel,  smrad pušného prachu, krvi a semena nie je všedná záležitosť v ordinácii Masliewskeho, ľudí jak nasratých, polícia, kriminálka, objavilo sa tu ľudí ako na štadióne...to len začali šuškandy... čo, prečo, ako, s kým, odkedy...

.....jedna verzia bola...ehm...ten sladký blondiačik z patológie to prehnal so svojimi „kamoškami“ z Ružovučkého podniku. Nebohý Kvetoň to nejako nedokázal stráviť, že jeho milučký je vlastne taký ..... vo svojich sexuálnych chúťkach....nenažratý a zdivený

.....tá iná verzia bola zaujímavejšia, údajne sa Kvetoňovi Masliewskemu vymkol experiment s časom z rúk, vraj chytal čas!  Cez fotosekundový laserový systém dokázal spomaľovať život akýchsi buniek, ako ďaleko v experimente došiel...hmmmm...to sú všetko  len bohapusté dohady...údajne... hej... aj... možno... lebo...

Pamätáte tu ryšavú samicu, ktorá v tom zmätku zobrala zo stola doktora Masliewskeho kľúčik od  schránky? a zo zásuvky fascikel s experimentami? Zmizla v ten nešťastný deň, vstúpila  do deja znenazdania a tak ako sa objavila, tak aj bleskovo ubzikla.

Vlastne nik okrem sestričky si ju poriadne nevšimol. Možno ešte ja a aj vy! :)))Teda necháme nech sa v nemocnici ľudia dohadujú čo a ako a my sa vydáme v stopách tej ženy. začneme všímať:

 Tá žena je krásna, záhadná a hlavne reálna! ALE BEZ MENA! Zdá sa, že bude v príbehu dôležitá( tak mi ju nepokazte, prosím...aspoň jedna kladná postava...:)))  )

Marek si chvatom balí nejaké svoje veci do batoha, berie doklady ešte načmára odkaz bratovi, vkladá ho do obálky a ukladá ku compu. Z vrecka vyberá klúče tiež sa ich zbavuje, na moment zaváha, či naozaj, a v poslednom chvate, ešte od dverí sa vracia pre VHS-ku ...

Na ulici sa nadýchne z plných pľúc, začala jar, je sucho a jemu sa vtedy ťažšie dýcha...zdochliak som, kvety ma ničia, peľ ma zabija. Ozaj mám kortikoidy? do riti, jasné, mám, bez nich by  som zdochol, bez nich by som sa ani ....!

František alebo fero sedí v bare, mohol by si tu dať naozaj aj trvalý pobyt... všetky akcie riadi odtiaľto, posmeľuje sa drinkom, zapaľuje si ďalšiu marlborku a ako najhlbšie sa mu dá, zamyslí sa tak plytko nad svojím životom... oprašuje otcovský cit, prečo si s Danou nerozumie, prečo ho vlastná dcéra nechápe, prečo je taký sám? Tak ak sa dcéra rozhodne pre dieťa bude to tým starým otcom, uf, veď on nevie byť otcom, nie ešte starým otcom, kurva život, toľko zložitých ťahov pre jeho pravačku a prepitú hlavu...a hodí do seba ďalší drink

O deň neskôr...

V nemocničnej izbe sa z akéhosi komerčného rádia derie hudba... Gladiátor a jeho song Izba číslo šesť....
mám čo som chcel/zrážka dvoch tiel/skoro líhať....a lizať.../a snivať...a dychať./potom uzdu povoliť./vyčistiť plet/uhasiť smäd /spoteni.. zhuleni.. /blaženi ...šialeni .../sku ...sku ... / skuuuuuuuuurveneeeeeeeeeeee  pekny let .......  John sa preberá po ťažkej operácii, v hube má sucho a je mu na zvracanie...( dávam mu ešte akú-takú šancu na polepšenie, len tak si neodíde z tohto sveta!!!!) ....mdlo pozerá na infúziu, čo sa stalo? Spomína na semafor, na tú červenú a potom len náraz, brzdy , sklo , svetlo a tma.... ha žijem ...a Miko si zo mna robí žarty..... ukáááž  mi čooooo vieššš/na izbe číííslo 6/zabaviííííš...odbavišššš.../potešiš.../prefajčííííiš.../no snááááď sa po tme nebojišššš .....zrýýýýchlený tep /po-sle-dnýýýý fet/ spotenííí ... zhuleníííí ... / blažžženííí ... šialeníííí ... sku ... sku ... skurveneeeeee peknýýýý let..... na izbe číslo šesťťť!

kapitola 11 : TPnetopier

kapitola 13 : yossorian