slnecnica

Hej hrobáriky sú čierno-červené chrobáčiky...odskočila som na cintorín, chodím tam rada, lebo sa mi tam velice páči...podebatím si so starým otcom, babkou a inými ale najviac ma očúva starý oco, ktorý sa tvári ako vždy ako spiklenec a vyhrieva si tam kosti len tak ledabolo...hmmmm... jar je aj v cintoríne sexy... no povážte, povedala som si so starkým všetky novinky, velmi pozorne ich počúval,  hroby okolo si mlčia, ten pokoj je fascinujúci... rada sledujem život v cintoríne... viete, na tých betónových hroboch sa teraz na slnku vyhrievajú tie škrabošky indiánske, majú normálne dve čierne bodky ako kukadlá a čiernu rozĎavenú hubu ako huhuhu...zjem vás!!!!!!...čupnem si ako malá a sledujem tie nájazdy spletených bobákov... viete tak spojených zadočkami...samčekovia krpatí a samičky ako ťažné kobyly chodia si pomedzi skalkami, múrikmi a nelenia hijooooooooo , zvládajú lozit aj kolmo nahor po múrikoch, neskutočné...kým som bola malá, myslela som, že to je ich hra... ako vozenie sa o závod...cesta necesta, len tak ledabolo...a kedy prišiel ten zlom? tusim starý otec mi to povedal, "eeeee, to nie je naháňačka to sa oni maju k sebe a rozdávajú si to! " v tej hlúpej detskej hlave, chápete úplne inak, HA CO SI ROZDAVAJÚ? ... pamätám, tak som sa pýtala, "čo si to starý ocooooooooo rozdávajú?"..."aleeeeeeeee dobrotu si rozdávajú" , a stará mama sa pohoršene vyrútila na neho, pamätám ako dnes, "čo to dievča balamutíš, povedz jej to tak, deti si navážajú!"  no nazdar, ako si to deti navážajú, ešte aj starká to domotala... hihihiiiiiiiiiii... spomienka z detstva je fantastická, idem ich pozrieť na cintorín, donesiem kvety, vymením tie uschnuté... a miesto vážnej tváre si v poddrepe sledujem asi 4 páriky hrobárikov, a rehním sa ako krava... česť vašej statočnej práce, vidíte ich, ako sa majú k sebe, starký... oni si to bohapusto rozdávalú na tvojom hrobe, ty sa máš...:)))...ehm, môžeš mi to starý oco povedať ešte raz, čo si to rozdávajú??????